Väčšina vín predávaných ako En Primeur v čase predaja ešte pomaly dozrieva v sudoch v pivniciach vinárstiev. Novým majiteľom sa dostanú do rúk až po naplnení do fliaš, obvykle rok po predaji, čo je dva roky po danom ročníku. Aj preto sa takýmto vínam často hovorí „vína budúcnosti“.
História obchodovania s vínom v zmysle jeho nákupu v predstihu je podstatne bohatšia, ako by sa sprvu mohla javiť. Zo začiatku (v 12. storočí) Angličania kupovali vína z Francúzska. Klasifikácia vín z jednotlivých „château“ v oblasti Bordeaux z roku 1855 bola vytvorená nielen na základe kvality, ale aj pod vplyvom cien v 19. storočí. Ceny vín rešpektovali ich dostupnosť, reputáciu, ako aj terroir, z ktorého pochádzali. Samozrejme, dnes sa s vínami obchoduje inak, v tej dobe sa predávali priamo celé sudy.
Významný rozvoj v obchodovaní s vínom systémom En Primeur, tak ako ho poznáme dnes, nastal po 2. svetovej vojne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Treba poznamenať, že nákup vín En Primeur prebieha v dôležitých vinohradníckych oblastiach, kde je dostatočný predpoklad na zhodnotenie vín. Pomerne úspešné nákupy touto formou sa realizujú v Burgundsku, Piemonte, Toskánsku, Ribere del Duero, Rioje, Porte či Kalifornii. V niektorých prípadoch sa nedá hovoriť o kampani, ale skôr o „podomovom predaji“. Na Slovensku sa bezpečné investície do En Primeur začali realizovať až v poslednej dekáde. Otázkou je, či obchodníci vedia víno aj bezpečne predávať.
Investícia vo výške niekoľko sto až tisíc eur do vína si vyžaduje dostatok znalostí a nepochybne aj odvahy. „Hra“, pri ktorej vynaložené prostriedky môžu klesať alebo naopak stúpať, sa začína oveľa skôr ako pri ochutnávkach En Primeur. Od poslednej kampane už ubehol jeden rok a počas tohto obdobia sa mohlo udiať mnoho zmien – finančných, ako aj klimatických. Teda je nevyhnutné dokonale poznať ročník aj s jeho negatívami. Haut-Brion 2010, inak fenomenálne víno, sa predáva v súčasnosti o 30 % lacnejšie ako pri uvedení na trh. DRC, La Tâche 2009 je stále 22 % „pod cenou“, pričom len za posledné dva roky stratilo takmer 5 % hodnoty. Naopak, víno Mouton – Rotshchild 1986 sa postupne vracia k cenám z roku 2011, keď bolo na vrchole (3 % nárast za rok). Prvé ročníky kultového vína Sassicaia sa nakupovali za 10 – 15 eur v prepočte. O desať rokov neskôr už po 25 – 30 eur za fľašu. V súčasnosti je priemerná cena ročníka 2012 (Wine Searcher) 140 eur za fľašu. Nákupom vín „zo suda“ sa uzatvárajú obchodné podmienky medzi négociantom (lepší prípad) alebo obchodníkom a klientom. Navyše za „tovar“, ktorý uzrie svetlo sveta až o dva roky, keď sa naplní do fliaš. Reputácia négociantov a obchodníkov tak zohráva dôležitú úlohu pri nákupe. Prípad bankrotu dvoch dôležitých „hráčov“ v USA a Anglicku z minulého roka trochu naštrbil vzťah, ako aj reputáciu négociantov. Výberom toho správneho partnera získava klient dostatočnú istotu.
AKO TO FUNGUJE?
Princíp nákupu spočíva v správnom odhade vyzrievania vín pre najbližší rok a pol a viac. Teda vína sa zaplatia obchodníkom ešte pred dokončením. Každoročne začiatkom apríla sa v Bordeaux koná týždeň En Primeur, podujatie, ktoré je v tejto brandži očakávané s rovnakým napätím ako odovzdávanie Oscarov v kinematografii. Stretávajú sa tu négocianti, obchodníci, someliéri a iní odborníci, aby posúdili nové vína z predošlého ročníka. Na základe kvality (aj financií) vyberú vína, ktorých časť ponúknu svojim klientom za „uvádzacie ceny“. Klient potom čaká rok a pol, kým sa jeho vína po vyzrievaní a nafľašovaní dostanú k nemu. Nespornou výhodou ušetrenia finančných nákladov (aj 20 % z ceny) môže byť ich neskorší hodnotový a zberateľský rast. Niektoré En Primeur vína sa vyrábajú iba vo veľmi limitovaných množstvách a sú dostupné iba vo forme nákupu En Primeur. To znamená, že tieto vína nikdy nebudú v komerčnom predaji. Dostať sa k nim cez En Primeur tak môže byť často jediná cesta.
AKO TO NEFUNGUJE
Správny odhad finančných a skladovacích možností jednoznačne uľahčuje nákup vín viac ako ich následný predaj.
Nesprávny odhad obchodníka, hlavne cez hmlisté internetové ponuky, nehovoriac o ich pochybnom ratingu.
Hodnota niektorých vín časom môže klesať aj pre špekulatívne nákupy, príliš drahé vína z „lacnej“ kampane milovníkom vína viac škodia, ako pomáhajú.
DOBRÁ RADA NAD ZLATO
Rovnica: veľký ročník = malé château / malý ročník = veľké château stále funguje. Len zlomok vín slúži na investičné účely a to aj v prípade oblasti Bordeaux. Množstvo vín by nemalo ísť pod šesť fliaš z každého druhu, ideálom je 12. Prvé dve fľaše sa degustujú hneď po zakúpení, prípadne v prvých troch rokoch, z dôvodu odhadu vývoja a potenciálu. Tri fľaše v strednodobom horizonte, keď sa víno blíži k vrcholu a tri, keď je víno na vrchole. Štyri posledné sa zvyčajne archivujú na „horšie časy“. Napriek niektorým významným udalostiam (napr. odchod Château Latour z kampane En Primeur alebo neúnosné zvyšovanie cien niektorých vín z Bordeaux po ročníkoch 2009 a 2010) je táto forma nákupu stále úspešná. Najdôležitejším kritériom pri nákupe vín býva vždy osobná preferencia alebo lojálny obchodník.
PRÍBEHY Z HISTÓRIE
Geografická poloha Bordeaux ovplyvňovala jeho osud už od ranných čias. Mesto bolo založené Rimanmi na pobreží rieky Garonne. Svoj prestížny imidž si Bordeaux začalo budovať v období života viacerých vojvodcov z Akvitánska (Dukes of Aquitaine) pomenovaných William. Spomenieme napríklad Williama Trubadúra, ktorý si užíval veľmi sofistikovaný životný štýl a bol aj prvým stredovekým básnikom. Jeho vnučka Eleanóra sa pôvodne vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta VII., ktorý sa neskôr stal vojvodcom z Normandie a následne, v roku 1154, bol pomenovaný aj kráľom Anglicka. Obchod veľmi dobre prosperoval – anglické textílie za vína z Bordeaux.
Obchodníci v Bordeaux boli vďaka kráľovi oslobodení od platenia dane. Takéto kráľovské privilégiá im umožňovali zásobovať Anglicko veľkými množstvami klaretu (tmavoružového vína, predchodcu dnešných vín Bordeaux), ktoré si Anglosasi veľmi vysoko cenili. Dvakrát do roka, pred Vianocami a Veľkou nocou, vyplávala z Anglicka flotila 200 lodí, aby priniesla víno výmenou za textil, jedlo a kovy. Týmto spôsobom si Bordeaux zaviedlo monopol na produkciu, predaj a distribúciu vín do Veľkej Británie. Vínna réva sa časom rozrástla aj do okolitých oblastí ako napríklad Fronsac, Saint- Emilion, Barsac a Langon. Oblasť Akvitánsko bola po tri prosperujúce stáročia anglickou provinciou.
15. STOROČIE – KONIEC „ZLATÉHO“ VEKU
Vynikajúce obchodné vzťahy krajín zastavila krvavá storočná vojna, v ktorej sa Anglicko a Francúzsko stali protivníkmi. Legendárna bitka pri Castillone navrátila Akvitánsko Francúzom a Bordeaux sa zrazu ocitlo bez anglického trhu na predaj vín. Obchod medzi krajinami sa spamätal až za vlády Ľudovíta XI. Väčšia politická a ekonomická stabilita podporila aj obchod v Bordeaux a priniesla nových zákazníkov. Export bol veľmi dôležitý, pretože domáci predaj čelil výraznému problému. Francúzski zákazníci vína tohto kalibru boli medzi šľachtou v Paríži. Avšak veľká vzdialenosť Bordeaux od Paríža bola veľkým hendikepom v akceptácii vín, pretože pri ich dovoze smerom na sever sa na ne viazalo množstvo daní a poplatkov (v Paríži boli populárne bližšie vinice ako Burgundsko a Champagne). Holandsko a Británia sa stali dvomi najdôležitejšími klientmi a každý z nich výrazne prispel k tvorbe charakteru a kvality vína Bordeaux, ako ho poznáme dnes.
Holanďania vyhľadávali čo najlacnejšie vína, kvalita bola pre nich druhoradá. Vína ďalej vyvážali do svojich kolónií po celom svete a akákoľvek elegancia a rafinovanosť vína by bola dávno stratená, kým by víno dorazilo na miesto. Zaviedli aj viacero inovácií na zvýšenie potenciálu vyzrievania vín. Napríklad pálenie síry v sude pred jeho naplnením pomohlo udržať stav vína, ktoré sa dalo piť, čo naopak zmenilo Bordeaux z vín určených na rýchlu konzumáciu na vína určené na vyzrievanie. Holanďania značne rozvinuli obchod s brandy a eau de vie, a preto výrobcovia v Bordeaux začali dodávať aj suché a polosladké vína, ktoré sa používali na destiláciu.
Briti, naopak, nalodili vína na pomerne krátku plavbu a aj sami všetky vína skonzumovali. Orientovali sa preto na vyššiu kvalitu. Britskí konzumenti kládli čoraz väčší dôraz na oblasť pôvodu vín a výrobcov so skvelou reputáciou. Tento proces sa začal komerčnou iniciatívou Arnauda de Pontaca, majiteľa Haut-Brion. Počas opätovného budovania Londýna po veľkom požiari v roku 1666 poslal Pontac do britskej metropoly svojho syna, aby tam založil tavernu s názvom Pontac's Head, ktorá mala byť výkladnou skriňou vín z jeho statku. Taverna a jeho víno sa stali veľmi populárne a koncom 17. storočia už nestačilo žiadať len vína z oblasti Pessac, obchodníci dostávali od zákazníkov jednoznačné inštrukcie, aby kúpili vína Haut-Brion.
Haut-Brion nebolo jediné vinárstvo, ktoré sa tešilo povedomiu značky medzi britskými milovníkmi vína. Cestu k nim si vydláždili aj tri ďalšie statky – Margaux z rovnomennej oblasti a Latour a Lafite z Pauillacu. Kvalita vín priniesla týmto štyrom producentom bezprecedentné povedomie o značke a dopyt po ich vínach bol vyšší než po akýchkoľvek iných vínach, čo vynieslo ich ceny na neporovnateľnú úroveň s ostatnými vínami z Bordeaux.
Haut-Brion, Margaux, Latour a Lafite tak vytvorili samostatnú obchodnú kategóriu známu ako „First Growths“. V polovici osemnásteho storočia sa o priazeň britských zákazníkov začali uchádzať aj ďalšie vinárstva z Bordeaux a viacerým z nich sa podarilo získať podobné postavenie, avšak nikdy sa im už nepodarilo dosiahnuť cenovú úroveň ako prvé štyri „first growths“ a ani jednoznačnú komerčnú identitu. Tieto vinárstva, ktorých vína mali rovnakú cenovú úroveň, sa začali nazývať „second growths“. Do tejto kategórie bolo zaradených približne dvanásť vinárstiev. Región Bordeaux sa stal slávnym a jeho postavenie jasne odzrkadľovala aj architektúra v meste Bordeaux. Najviac budov v Európe v 18. storočí bolo postavených práve v Bordeaux! Ešte aj dnes tu môžeme obdivovať majestátnu, okúzľujúcu klasickú architektúru s bielymi kamennými fasádami.
V čase, keď Thomas Jefferson, budúci prezident Spojených štátov amerických, v roku 1787 pricestoval do Bordeaux, systém radenia vín zahŕňal už aj dobre definovanú tretiu úroveň „third growth. Komerčný úspech motivoval k vytvoreniu ďalšej kategórie vín, zaradenej len mierne pod úrovňou „third growth. Cenníky z obdobia okolo 1820 dokazujú, že tento trend pokračoval vytvorením aj štvrtej úrovne vín. Začiatkom 50. rokov 19. storočia bolo v Bordeaux už päť veľmi dobre definovaných kategórií vín v komerčnej hierarchii a 60 producentov vín. Takto prebiehal zrod štruktúry systému komerčného poradia, smerom zhora nadol, neustále sa zdokonaľoval a prispôsoboval obchodnému vývoju Bordeaux. V 17. storočí boli žiadané najmä vína z Graves, no postupne sa preferencie zmenili v prospech Médocu ako top regiónu. V polovici 19. storočia už ceny vín z Médocu dosahovali astronomické hodnoty a Haut-Brion zostalo jediným vínom, ktoré sa im cenovo rovnalo a stalo sa tak jediným statkom v Graves hodným najvyššej priečky v hierarchii. Žiadne z iných regiónov pre červené vína Bordeaux nedokázali vyprodukovať vína, ktoré by mohli dosiahnuť porovnateľné ceny.
Klasifikácia vín sa stala kľúčovou pre lokálny obchod s vínom a každý, kto sa ho zúčastňoval, vedel, v akej kategórii sa to-ktoré vinárstvo nachádza. Vidieť svoje vinárstvo zaradené do vysokej kategórie bolo pre majiteľov zaiste uspokojujúce, no celý systém mal oveľa praktickejší charakter – každú jar, keď sa začal predávať nový ročník, sa predávajúci a kupujúci dohadovali na určení správnej ceny ponúkaných vín. Pri tisíckach výrobcov ponúkajúcich svoje vína stovkám obchodníkov by to bolo nemožné a ak by kupujúci mali dojednávať kúpne ceny nanovo každý rok, celý systém by sa zrútil. Klasifikácia bola výborne prepracovaným nástrojom, ktorý slúžil na zjednodušenie procesu.
V roku 1855 bola v Paríži naplánovaná medzinárodná výstava, kde boli prezentované tovary z celého Francúzska. Z každého vinárstva však malo byť na výstavu určených len 6 fliaš, čo by zďaleka nestačilo na degustáciu pre všetkých záujemcov. Preto sa usporiadatelia výstavy rozhodli ešte odkomunikovať ideu prvotriednej kvality v podaní najlepšej produkcie z Bordeaux a vyžiadali si od Únie vínnych maklérov vínnu mapu regiónov so zoznamom vín zoradených podľa kvality a prestíže. No a tento zoznam vinárstiev je dnes známy ako Klasifikácia z roku 1855 a aj po 150 rokoch zostáva jednou z najdôležitejších referencií vo svete vína.
19. STOROČIE: PROSPERITA A POHROMA
Zrod nového storočia priniesol „zlatý“ vek, produkcia sa za pár desaťročí zdvojnásobila a vývoz strojnásobil. Severnú Európu ovládli vývozcovia a Angličania sa opäť raz stali najvýznamnejšími zákazníkmi. K prosperite značne prispela priemyselná revolúcia a voľné obchodovanie samotných majiteľov statkov a obchodníkov s vínom, čo prinieslo aj zvýšenú potrebu zabezpečenia kvality – v podobe legendárnej klasifikácie z roku 1855 zavedenej Napoleonom III. Obchod so Spojenými štátmi nepriniesol len pozitíva, bohužiaľ, podporil aj rozvoj ochorení a parazitov, ktoré napadli vinič. Viac o nákaze fyloxérou, ktorá v rokoch 1875 až 1892 takmer kompletne zničila vinohrady v Európe, si môžete prečítať v jednom z predchádzajúcich vydaní Taste & Enjoy – jar 2015 (ak nemáte toto číslo odložené, je elektronicky k dispozícii na stránke www.tasteandenjoy.sk alebo v tlačenej podobe na vyžiadanie od Corner & Co.).
20. STOROČIE: KVALITA
Po vyliečení a obnovení viníc nasledovala rýchla expanzia sprevádzaná poklesom cien vína a viaceré udalosti, napríklad 1. svetová vojna, prohibícia v USA a podobne sa podpísali pod cenový kolaps. Pre vyriešenie existujúcich problémov vinári po vojne založili odbornú asociáciu zastrešujúcu vedúce osobnosti v predaji vína a vinohradníctve a neskôr založili národný inštitút pomenovania pôvodu vín – INAO. Dnes sa približne 97 % vín z Bordeaux úspešne predáva ako vína s označením AOC. Snahu o neustále zvyšovanie kvality zdôrazňuje aj klasifikácia vín Saint- Emilion z roku 1955 a vytvorenie novej oblasti AOC Pessac-Léognan v roku 1987. Dvadsiate storočie sa nieslo aj v duchu prispôsobenia sa modernému svetu – vína zasielané viac vo fľašiach a menej v kontajneroch, koncentrácia podnikov (zníženie počtu z 3 000 na 1 000 firiem), rozvoj technickej a odbornej expertízy. Avšak nielen to, koniec 20. storočia priniesol aj nových konkurentov z Kalifornie, Austrálie, Južnej Afriky a Južnej Ameriky a Bordeaux tak muselo prehodnotiť svoje postavenie a snažiť sa získať naspäť stratený podiel na trhu.
21. storočie prináša Bordeaux výzvu v podobe hľadania nového postavenia vo svete vína, udržanie sa na tradičnom trhu vín a neustále zlepšovanie kvality.
KÚPTE SI EN PRIMEUR VÍNA AJ VY
Je to jednoduché. Corner & Co. je oficiálnym distribútorom Bordeaux vín s výbornými priamymi kontaktmi na négociantov. Stačí si vybrať z rozsiahlej ponuky En Primeur vín na Wineplanet.sk, vložiť víno do vášho nákupného košíka a zakúpiť ho. Potom už len s trpezlivosťou a očakávaním počkajte, kým víno v sude dozreje a bude naplnené do fliaš. Hneď ako nám príde víno do skladu (v prípade tohtoročných En Primeur to bude na jar 2019), vám zašleme informáciu prostredníctvom e-mailu. Naši someliéri vám na vyžiadanie radi poradia s výberom.
Nemáte pivnicu na skladovanie vína? Nevadí. Radi vám tieto služby profesionálne zabezpečíme.
AKO JE ORGANIZOVANÝ TRH S VÍNAMI BORDEAUX
Vinársky priemysel v Bordeaux dnes tvorí približne 10 000 pestovateľov viniča, majiteľov vinárstiev, manažérov a rôznorodá škála vinárskych usadlostí. Sto vínnych maklérov predstavuje dôležitú obchodnú spojku medzi výrobcami z Bordeaux a „négociantmi“ (obchodníkmi s vínom, väčšina z nich sídli v Bordeaux). Práve títo makléri majú na starosti ponuku vína v rámci vinárskej obchodnej siete a garantujú správne naplnenie dohodnutého kontraktu. Makléri dohliadajú na viac ako 80 % transakcií medzi majiteľom–predajcom a vínnym obchodníkom–kupujúcim. Existuje tu okolo 300 až 400 négociantov, ktorí zastrešujú kúpu a predaj vín do celého sveta v rozsahu až 70 % celkovej produkcie Bordeaux (predávanej formou En Primeur) za približne 2 miliardy eur.
KRITIKA?
Systém obchodovania s vínom En Primeur je neskutočne efektívny, no aj napriek tomu býva často ostro kritizovaný. Sťažnosti sa točia okolo spornej potreby maklérov, ovládania distribúcie négociantmi, distribúcie hodnôt v rámci distribučného reťazca, náchylnosti systému na špekulácie, ktoré uprednostňujú First Growths pred ich menej známymi konkurentmi a podobne. K uvedeným bodom sa viažu silné protiargumenty, ktoré ozrejmujú nevyhnutnosť maklérov, ktorí dôveryhodne napomáhajú často veľmi prudkým a náročným transakciám medzi châteaux a négociantmi. Väčšina châteaux nemá zdroje a pracovnú silu na predaj vín na medzinárodné trhy, preto je rola négociantov kritická. Všeobecný dojem, že vína Bordeaux sú neskutočne drahé, môže byť pravdivý pri najznámejších châteaux, avšak tisícky producentov vyrábajúcich štandardné Bordeaux zaznamenali v poslednej dekáde stagnáciu cien ich vín. K otázke špekulácií možno dodať, že bondy a aktíva rovnako ako investičné vína sa predávajú dennodenne a ide o sofistikovaný biznis, nie žiadnu manipuláciu.
VÍNO VO FRANCÚZSKU
Bordeaux je najväčšou francúzskou AOC vinohradníckou oblasťou. Francúzsko má celkovo 60 vínnych apelácií, ktoré sú zoskupené do šiestich kategórií, s celkovou pestovateľskou oblasťou 112 200 hektárov (údaj z roku 2014).
Bordeaux, najväčšia francúzska vinohradnícka oblasť AOC.
Zdroj: CIVB - Conseil Interprofessionel des Vins de Bordeaux, 2014
(údaje v hektároch)
Text: Rastislav Šuták, Corner & Co., medzinárodne oceňovaný someliér a 13. najlepší someliér Európy a Afriky z roku 2017