(Ne)známy Istanbul

(Ne)známy Istanbul

Istanbul nie sú len trhy, je to moderné multikultúrne veľkomesto s množstvom kultúrnych inštitúcií, medzinárodným osadenstvom, kde však stále hrajú domáci prím. Na Slovensku sa stal veľmi populárnym v deväťdesiatich rokoch, keď ho navštevovali ľudia nielen pre pamiatky, ale aj pre nákupy.

Dnes už nákupná turistika z našich končín ustala. Turisti už Istanbul navštevujú skôr pre samotné fascinujúce mesto alebo využijú príležitosť medzipristátia počas dlhých letov. Turecké aerolínie sú v súčasnosti aerolíniami s najväčším počtom destinácií za rozumnú cenu, preto ich využíva aj mnoho Slovákov. Mnohých však dnes odrádza bezpečnosť, napriek tomu, že Istanbul v posledných rokoch patrí medzi najbezpečnejšie veľkomestá na svete. Je to isto spôsobené nekompromisným režimom, ktorý v Turecku vládne. Diktatúra však prináša v istom zmysle bezpečnosť, predovšetkým pre turistov a zároveň extrémnu neistotu pre domácich. Mesto má oficiálne 15 miliónov obyvateľov, ktorého populácia však hlavne po konflikte v Sýrii narástla až na neoficiálnych vyše 20 miliónov.

Turisti pobudnú v Istanbule spravidla dva-tri dni. Tie, pochopiteľne, strávia prehliadkou pamiatok vrátane neuveriteľných múzeí a palácov, plavbou po Bospore, prípadne zájdu na Princove ostrovy, trajektom vzdialené ani nie hodinu z Istanbulu alebo sa vyberú na celodenný výlet do Tróje. Všimnú si základné zvyky Turkov, stravu, (ne) vyjednávania na trhu, ruch mesta a podobne.

My, ktorí sme mali príležitosť stráviť v Istanbule dlhší čas, máme možnosť vnímať aj niektoré detaily života a mesta, ktoré často pri kratšej návšteve uniknú. A na čo by som odporučila upriamiť pozornosť?


VZŤAH K ZVIERATÁM

Medzi veľké vzácnosti Istanbulčanov patrí ich vzťah k zvieratám. Na uliciach tu nájdete množstvo mačiek a psov. Sú štvrte, ako napríklad Cihangir (tesne pri Taksime, jednom z hlavných námestí Istanbulu), kde je o mačky tak postarané, že sa hovorí, že šťastná je tá, ktorá žije v Cihangiri. Ľudia mačkám stavajú príbytky, ktorých „plastový prefabrikát“ kúpite priamo v obchode, tie však zatepľujú na zimu a pravidelne čistia. Dokonca na niektorých miestach sú celé „mačacie sídliská“. Viacero búdok dohromady s námestíčkom či kúskom parku. O stravu majú postarané na každom rohu. Ľudia pre ne kupujú skutočne kvalitné jedlo, na niektorých miestach, kde sa zdržiavajú psy, vidíte často uvarené mäso priamo pre psy.

Zároveň nie je raritou, keď náhodní okoloidúci, ak zbadajú nejaký zdravotný problém zvieraťa, nemajú najmenší problém ho vziať k veterinárovi. ...toto som zažila viackrát. Moja známa má domáceho kocúra, ktorého púšťa na ulicu, keď ide do práce. Vraj, veď on sa rád túla a na ulici je zábava. Doma je nuda. Podvečer vidíte napríklad pánov v oblekoch idúcich z práce, ktorí nesú bandasky s vodou a tašku plnú mačacích konzerv a dopĺňajú zásoby pri búdkach. A potom večer vidíte ľudí sedieť v kaviarňach a majú na kolenách mačku, s ktorou sa hrajú. Raz som sa pýtala jednej topánkovej dizajnérky, ktorá má obchod a v ňom samozrejme dve mačky, ako vlastne vznikol tento vzťah medzi Istanbulčanmi alebo Turkami a mačkami. Dala mi tú najprirodzenejšiu odpoveď: „Prečo by sme mali mať zlý vzťah k mačkám? A vôbec k zvieratám? Veď prítomnosť zvieraťa prináša človeku upokojenie a radosť. My sa o ne staráme a ony sú súčasťou nášho každodenného života.“ Ešte by som chcela dodať, že istanbulské mačky sú skutočne nádherné (a to nie som žiaden milovník mačiek), rôznorodé, pokojné, prítulné... V roku 2016 bol o nich dokonca natočený krásny film KEDI, v anotácii ku ktorému sa píše „V Istanbule sú mačky naším zrkadlom“.

So psami je to podobné. V meste sa im dostáva rovnakej starostlivosti ako mačkám. No v lesoch okolo Istanbulu žijú celé svorky psov, o ktoré sa ľudia starajú s rovnakou starostlivosťou ako o mestské psy. Cestou cez les za Istanbulom som zažila, ako malé nákladné auto rozvážalo stravu psom žijúcim v lese. Skupinky psov stáli pozdĺž cesty a čakali na každodenný rozvoz stravy. Pokojne ako cestujúci na medzimestský autobus u nás. Na okraji lesa majú postavané celé kolónie búd, o ktoré sa ľudia starajú. Na preplnených rušných uliciach Istanbulu často vidíte, ako uprostred chodníka a davov ľudí alebo priamo vo vchode do obchodu spokojne spí pes. Nikomu ani nenapadne ho odohnať, hoci prirodzená tolerancia ľudí voči ostatným na ulici je nulová. Na našej ulici žije banda štyroch psov. Úprimne, napriek tomu, že mám veľmi rada psy, v mnohých krajinách by som sa im radšej vyhla. Ale tu nie. Sú pokojné, ľudia sa o ne starajú, nežijú v strese, naopak, človek je ich priateľom a opatrovníkom. Nemajú prečo útočiť. Skutočne úžasné. Smutnou stránkou je, že v Turecku neexistuje systém útulkov napriek veľkému množstvu voľne žijúcich psov. Našťastie každý pes je označený náušnicou a je o neho aj zdravotne ako tak postarané.

Mám ešte taký osobný príbeh s mravcami. Na jar sa u mňa v byte vyskytli mravce. Išla som do obchodu a pýtala som si sprej na mravce. Okolo mňa sa zišlo niekoľko ľudí, ktorí mi začali vysvetľovať, že mravce majú aj oni, že odídu a že mi nič neurobia. Logické. No napriek tomu, zvyknutá na našu kultúru, som si chcela predsa kúpiť ten sprej. Obchodník vytiahol niekde z konca skladu zaprášenú fľašu a ešte sa ma trikrát spýtal, či naozaj ten sprej potrebujem. Úprimne, cítila som sa ako vrah zvierat. A dodnes čelím otázke, keď idem okolo, či mám mravce...

Neznámy Istanbul
Neznámy Istanbul
Neznámy Istanbul

TURECKÉ RAŇAJKY

Ďalšou povšimnutiahodnou udalosťou sú turecké raňajky. Na tie vás síce volajú pútače skoro v každej reštaurácii, ale je dobré vybrať sa aj na miesta, ktoré by som nazvala raňajkové štvrte. Úžasná je predovšetkým víkendová atmosféra, keď sa celé ulice naplnia raňajkujúcimi davmi. Tu sa raňajkuje od deviatej ráno do neskorého poobedia. Takýchto miest je v Istanbule isto veľa, ale dve sú moje obľúbené. Ide o štvrť Besiktas, futbalovým fanúšikom známa pravdepodobne podľa FC Besiktas, ktorý je jedným z troch hlavných futbalových klubov Istanbulu. Je tu niekoľko ulíc s jednoduchými reštauráciami, kde napriek tomu, že tu nájdete desiatky stolov, stovky stoličiek, v peknom počasí naozaj nie je ľahké nájsť miesto. Ďalším je Bebek, kde môžete stráviť aj celý príjemný deň. Ide o krásnu rezidenčnú štvrť na Bospore, blízko sa nachádza jeden z najväčších parkov, ktorý jednoznačne nemožno obísť v čase kvitnutia tulipánov, ale sú tu aj dve vynikajúce galérie. Inou možnosťou hlavne pre motorizovaných turistov je bývalá poľská dedina Polonezkoy smerom k Čiernemu moru. Raňajkuje sa „mezze“ v rôznych veľkostiach, od povedzme 7 rôznych misiek až po 30 aj viac. Nejde o žiadne lahôdky, ktoré by sme aj my nepoznali. Na stole sa ocitnú misky s olivami, syrom, vajcom, maslom, uhorkami, medom, lekvárom, prípadne praženicou a podobne. Raňajky sú proste udalosť, pri ktorej sa stretávajú rodiny, priatelia, kolegovia... Príjemnú atmosféru treba zažiť.

PREKVAPIVÝ VZŤAH K UMENIU

V Istanbule nájdete viacero galérií a výstavných priestorov. Pri porovnaní s výstavami v Európe možno nemajú takú úroveň, ale ak ich porovnátes s našimi slovenskými, tak ju určite majú. Organizuje sa tu aj bienále výtvarného umenia. Tento rok na jeseň bude prebiehať už 16. ročník. Úroveň bienále sa stále zvyšuje, organizátori experimentujú s rôznymi prístupmi a dokonca podľa niektorých odborníkov 14. ročník dosiahol úroveň benátskeho bienále. Na nábreží Bosporu sa stavia nová budova Istanbul Modern, čoskoro bude otvorené múzeum súčasného umenia, ktoré stavia súkromná nadácia Vehbi Koç Foundation. Záujem ľudí o umenie je neuveriteľný. Ak sa cez víkend rozhodnete navštíviť výstavu, počítajte s tým, že tu bude plno. A ak sa výstava blíži ku koncu, tak si na vstup často odstojíte veľmi dlhý rad. Čo ma však fascinovalo, keď som bola na rôznych výstavách bienále pred necelými dvoma rokmi, tak na výstavách boli skupiny -násťročných mladých ľudí. Partie chalanov a dievčat namiesto toho, aby išli na pivo, boli v galériách.

Neznámy Istanbul
Neznámy Istanbul
Neznámy Istanbul

ZAUJÍMAVÉ ŠTVRTE ISTANBULU

Iste, Istanbul má mnoho iných zaujímavých štvrtí, ale turista sa motá hlavne okolo centra, Sultanahmetu a Bosporu. Blízko sú dve štvrte, ktoré síce nájdete spomínané už v niektorých bedekroch, ale ľahko môžu uniknúť vašej pozornosti, čo by bola škoda.

Balat, známa aj ako židovsko–grécka štvrť na južnom brehu zálivu Zlatý roh (Golden Horn). Táto štvrť dnes nevyzerá ako prosperujúca časť mesta, je typická svojimi rôznofarebnými domami. No v posledných rokoch sa mnohé domy rekonštruujú, vznikajú tu útulné kaviarne a obchody. V podstate dnes je to taká hipsterská štvrť, ktorú však primárne obýva pôvodné konzervatívne obyvateľstvo. Tu máte možnosť ešte zažiť starý Istanbul s ľuďmi, ktorí bez problémov akceptujú prisťahovalcov a návštevníkov. Zároveň máte možnosť posedieť si v naozaj pekných kaviarňach a vidieť viacero prevažne židovských zachovaných budov a pamiatok.

Druhou štvrťou je Cihangir a Cukurcuma na opačnom brehu Zlatého rohu, ale stále v európskej časti mesta. Sú to prepojené štvrte, ktoré sa nachádzajú južne of Taksimu, hlavného námestia Istanbulu. Tu máte šancu zažiť úžasnú atmosféru reštaurácií a kaviarní, ale hlavne v Cukurcume nájdete obrovské množstvo starožitníctiev. Zážitkom je porozprávať sa so starožitníkmi, ktorí sú historickou encyklopédiou. Históriu vám vyložia cez predmety, ktoré predávajú, alebo cez príbehy svojich rodín. Býva tu veľa cudzincov, takže je to liberálna časť mesta. Tu by som dokonca odporučila všetkým ubytovať sa. Do starého mesta to máte pešo ani nie trištvrte hodinu, ale večer je tu príjemný, nie hlučný život, ktorý v Sultanahmete nenájdete. V okolí je hlavná nákupná ulica európskej časti Istanbulu, blízko je do Nisantase, Paríža Istanbulu – noblesnej časti s množstvom tureckých luxusných butikov aj obchodov veľkých módnych domov. Tiež je tu ožívajúca dizajnová štvrť. Je to bezpečné a príjemné miesto na váš pobyt v Istanbule.

Ak nejdete do Istanbulu so zbytočnými predsudkami a strachom z inej kultúry a bezpečnosti, viete tu nájsť skutočne to, čo sa všade dočítate, mesto medzi západom a východom. Nájdete tu pohodlie a luxus Európy okorenený blízkovýchodným duchom. Moderné mesto s tradíciami.

Text a Foto: Viktória Mlynárčíková, unsplash.com